Združenie ľudí dobrej vôle

Združenie ľudí dobrej vôle (1953 – 1969).

Od roku 1949 prostredníctvom Medzinárodnej organizácie pre utečencov a austrálskeho vládneho programu prúdili do Austrálie utečenci utekajúci pred Československým komunistickým režimom.

Väčšie skupiny vyhnancov však dorazili do prístavu Fremantle až v roku 1950. Väčšina vyhnancov bola po príchode prevezená do zberného tábora v Northame. Austrália zároveň v tom čase vytvorila vlastný imigračný program zameraný na rast populácie a podporu povojnovej ekonomiky. V rámci tohto programu sa poúnoroví politickí imigranti museli zaviazať k dvojročným pracovným aktivitám v hlavných alebo novo vznikajúcich sektoroch austrálskej ekonomiky.

Kvôli povinnosti dvojročného pracovného nasadenia, rozľahlosti Západnej Austrálie, nerozvinutej infraštruktúre a relatívne nízkemu počtu 400-500 osôb, sa český a slovenský exil v Západnej Austrálii vyvíjal odlišne a nezávisle od iných miest Austrálie. Krajanský spolok v Perthe vznikol pod názvom People of Good Will Association (Asociation) až 20. júna 1953, teda o pár rokov neskôr ako v iných častiach Austrálie. Charakter bezpartijného spolku a jeho vývoj v 50. a 60. rokoch 20. storočia silne ovplyvnili kresťanské ideály, vlastenectvo a umelecké tendencie vtedajšieho prezidenta Jozefa Kučíka. Spolok bol prevádzkovaný bez akýchkoľvek stanov, voleného výboru a pravidelných členských finančných príspevkov. Napriek mnohým odlišnostiam od iných spolkov však Asociácia zdieľala rovnaký protikomunistický étos ako celý februárový exil v Austrálii.

Asociácia najmä z iniciatívy svojho predsedu vyvíjala v 50. rokoch množstvo kultúrnych, spoločenských a politických aktivít a zároveň pomáhala usídleným Čechom a Slovákom v Západnej Austrálii sa úspešne ekonomicky a sociálne začleniť do miestnej spoločnosti. Jednou z pravidelných aktivít spolku bolo zasielanie finančnej a materiálnej pomoci českým a slovenským utečencom do nemeckých zberných táborov, kde mnoho ľudí či rodín čakalo na repatriáciu niekoľko mesiacov.

Významnou činnosťou spolku bola prevádzka Československej školy v Perthe, ktorá začala činnosť 14. marca 1953. Pre klesajúci počet žiakov však bolo vyučovanie v roku 1954 prerušené.

Pod vplyvom Jozefa Kučíka zahájilo združenie na prelome 50. a 60. rokov kampaň za zriadenie múzea dokumentujúceho prínos Čechoslovákov pre kultúru Západnej Austrálie. Pretože sa čoskoro ukázalo, že zameranie múzea iba na československú kultúru v Austrálii bude príliš úzke, došlo k zmene pôvodnej koncepcie a osloveniu ďalších krajanských spolkov. Po viac ako desiatich rokoch rokovaní bez hmatateľných výsledkov projekt na začiatku 70. rokov skrachoval.

Od konca 50. rokov sa Združenie stretávalo s postupným úbytkom aktívnych členov. Tento klesajúci trend bol z veľkej časti spôsobený tým, že mnoho exulantov po februári odišlo z izolovanej a ekonomicky zaostalej Západnej Austrálie do perspektívnejších miest na východnom pobreží alebo do Spojených štátov. V 60. rokoch 20. storočia spolok postupne prestal fungovať pravidelne a jeho činnosť sa obmedzila na príležitostné stretnutia či spoločne organizované kultúrne podujatia a výlety.

Zvolenie Karla Kosinu na čelo organizácie 15. septembra 1969 znamenalo zlom v dejinách českého a slovenského exilu v Západnej Austrálii. V súvislosti s rozkolom vo vnútri exilového hnutia došlo k zásadnej reorganizácii spolku. Voľné a neformálne Združenie bolo nahradené štandardnou organizáciou s názvom Združenie Čechoslovákov Západnej Austrálie.

Zdroj: Jaroslav Miller – Neznámy príbeh českého exilu: Josef Kučík a združenie Ľudia dobrej vôle v Západnej Austrálii, 1950–1969